Aktuálny čas je 24 Jan 2017, 11:04 Pokročilé hľadanie

[FM2005] Najväčšie talenty

Ktorý hráč si podľa vás najviac zaslúžil maximálny potenciál pred 10 rokmi?

Hatem Ben Arfa
0
Nehlasovalo
Francesc Fabregas
5
71%
Vincent Kompany
1
14%
Riccardo Montolivo
0
Nehlasovalo
Samir Nasri
0
Nehlasovalo
Guillermo Ochoa
1
14%
Jose Antonio Reyes
0
Nehlasovalo
 
Celkom hlasov : 7

Re: [FM2005] Najväčšie talenty

Poslaťod Chymus » 17 Dec 2014, 01:34

Šiesty diel
Obrázok


Predchádzajúci diel nastavil latku poriadne vysoko, no v poradí šiestej časti ju veľmi podliezať nebudeme. Máme tu ďalšieho celosvetovo známeho hráča koketujúceho s titulom „superstar“. Vincent Jean Mpoy Kompany sa narodil 10.apríla 1986 v belgickom Bruseli belgickej mame a otcovi imigrantovi z Konga, ktorý je zároveň jeho agentom. Okrem staršej sestry má aj mladšieho brata Francoisa, ktorý rovnako hráva futbal, no Vincentovu úroveň zďaleka nedosiahol a v súčasnosti pôsobí v belgickom druholigovom Seraing United. Ale späť k Vincentovi. Ten začal svoju kariéru v rodnom meste v jednom z najznámejších belgických klubov – Anderlechte. V akadémii Anderlechtu sa ocitol prvýkrát v čase, keď mal 14 rokov a do prvého tímu sa dokázal prepracovať vo veľmi mladom veku, v sedemnástich. Do profesionálneho futbalu vtrhol ako víchor, pretože na rozdiel od väčšiny svojich rovesníkov odohral hneď vo svojej prvej profesionálnej sezóne takmer všetky možné zápasy Anderlechtu. K 29 ligovým súbojom pridal 5 v domácom pohári a dokonca 9 v Lige majstrov proti takým velikánom ako Bayern Mníchov či Olympique Lyon. Svoje štatistiky doplnil aj o dva ligové góly. Vôbec nikoho teda neprekvapilo, že ešte v tej istej sezóne, vo februári 2004 si obliekol premiérovo reprezentačný dres Belgicka ako jeden z najmladších hráčov futbalovej histórie. Predpovedať veľkú budúcnosť takémuto talentu bolo viac ako samozrejmé.


Vincentov príbeh v FM 2005
Obrázok
Fyzicky ale i mentálne mimoriadne disponovaný obranca, prípadne defenzívny záložník, s už štyrmi reprezentačnými štartmi v 18tich rokoch. Hodnota tesne nad 4 milióny EUR bola ešte pomerne nízka na to, aké kvality sa v tomto hráčovi skrývali.


Obrázok
No nech sa páči. Sám neviem, či má zmysel tento obrázok komentovať. V počte odohratých reprezentačných zápasov tu máme jedného z lídrov v našom seriáli. Pravdaže v rámci simulácii hry. Ak som v minulom dieli spomínal, že Fabregas je tretí najlepšie platený hráč v “FMku“ tak Vincent sedí na samom vrchole tohto rebríčka. Za zmienku stojí aj trhová hodnota, ktorá je takmer na vlas rovnaká s jeho súčasnou hodnotou v realite...


Obrázok
Vincent vydržal v materskom klube 3 a pol sezóny. V zimnom prestupovom období sezóny 2006-07 sa pobral do milánskeho Interu za 9,5 milióna EUR. Pomerne prijateľná hodnota za jedného z najlepších obrancov planéty. V Miláne sa mu evidentne zapáčilo a v podstate hneď si vybudoval silnú pozíciu v zostave rossoneri. V prvých troch sezónach sa síce jeho priemerné hodnotenie pohybovalo tesne pod hranicou 7.00, od sezóny 2009-10 už pod 7.20 neklesol.



Back to reality
Obrázok



Súčasný klub: Manchester City
V menej slávnom klube z Manchestru pôsobí od augusta 2008. Výrazne však prispel k úspechom tohto klubu (popri štedrému dotovaniu arabských šejkov) a v súčasnosti pôsobí ako jeho kapitán. Po titule Premier League z poslednej sezóny, patrí aj v tej aktuálnej medzi najväčších favoritov na zisk titulu.



Obrázok

Po parádnej prvej Vincentovej sezóne medzi profíkmi sa naskytla otázka, či dokáže v rovnakom tempe pokračovať aj naďalej. Všetky pochybnosti rezolútne zmietol zo stola svojimi výkonmi aj v ďalších sezónach a vypracoval sa na základný pilier defenzívy Anderlechtu. V tom čase si obliekal dres s číslom 27 a práve toto číslo si vybral vo svojom novom pôsobisku v Lens jeho bývalý spoluhráč Aruna Dindane na Vincentovu počesť. Možno si myslel, že mu prinesie rovnaké úspechy. Vincent získal vo fialovo-bielom drese niekoľko ocenení, medzi ktorými vyčnieva najmä titul Golden Shoe udelovaný pre najlepšieho hráča belgickej ligy (za rok 2004) a Ebony Shoe udelovaný hráčom z afrického kontinentu alebo s africkými koreňmi (za rok 2004 i 2005). Vedenie Anderlechtu teda nemalo žiadny nárok rozmýšľať nad dlhodobým udržaním tohto klenotu. Skôr sa muselo zapodievať otázkou kedy Vincent odíde a za koľko. Obidve otázky zodpovedal bundesligový Hamburg. Vincent tam prestúpil v lete 2006 za 8 miliónov EUR. V HSV mal nahradiť svojho krajana Daniela Van Buytena, ktorý odišiel do konkurenčného Bayernu. V prvej sezóne v novom drese sa mu to ale nepodarilo. Problémom ani tak neboli jeho výkony na ihrisku ako fakt, že už po šiestich odohratých zápasoch si zranil achilovku. Toto zranenie sa ukázalo ako veľmi vážne a Vincenta vyradilo z hry až do konca sezóny. Zrejme sám si predstavoval štart v novom pôsobisku inak.

Napriek spomínanému zraneniu a malému počtu odohratých zápasov sa po sezóne dostal do širšej nominácie na európsky šampionát do 21 rokov v susednom Holandsku. Na konečnú nomináciu to ale nestačilo. Belgičania si tam urobili dobré meno, vypadli v semifinále so srbskými reprezentantmi. Už vtedy sa začínala spomínať budúca silná generácia belgických futbalistov na čele s menami ako Marouane Fellaini, Thomas Vermaelen, Axel Witsel, Jan Vertonghen či Kevin Mirallas. Dodnes je tento výsledok belgickej 21-ky jej najlepším umiestnením na európskom šampionáte. Vincenta o tento úspech zrejme obralo zranenie, inak by s najväčšou pravdepodobnosťou na turnaji nechýbal. V druhej sezóne v Hamburgu mal predsa len viac šťastia a odohral slušnú porciu zápasov. V nich naplno potvrdzoval skvelé čítanie hry, čo neušlo pozornosti skautov Manchestru City. V 22 rokoch sa teda sťahoval druhýkrát (a do tejto chvíle posledný krát) do anglickej Premier League. V auguste 2008 tam podpísal štvorročný kontrakt. Po príchode dostal od vtedajšieho trénera Marka Hughesa dres s číslom 33. Už o dva dni debutoval proti West Hamu United a na konci septembra zaznamenal svoj premiérový gól v novom drese proti Wiganu.

O svojich kvalitách nenechal nikoho na pochybách ani v Premier League a aj preto s ním v októbri 2009 podpísalo vedenie City novú zmluvu na 5 rokov. Niekoľkokrát nastúpil aj na poste defenzívneho záložníka a treba povedať, že nesklamal ani na tomto poste. Číslo 33 na svojom drese vymenil za číslo 4 pred sezónou 2010-11. Dovtedy s ním hrával Nedum Onuoha, ten sa však presunul na hosťovanie do Sunderlandu. Vincent sa postupne vypracoval na dôležitý článok defenzívy City, ak aj nie najdôležitejší, a ešte v tej istej sezóne si navliekol na rukáv kapitánsku pásku. Zo začiatku len ako náhradný kapitán, no neskôr sa z toho stala funkcia trvalá. V tejto sezóne sa dočkal svojej prvej trofeje v Anglicku, keďže ako kapitán doviedol City k triumfu v FA Cupe. Za svoje výkony si vyslúžil aj nomináciu do PFA Tímu roka po boku hviezdneho spoluhráča Carlosa Teveza. Okrem toho si vyslúžil aj pochvalu od svojho vtedajšieho manažéra Roberta Manciniho, ktorý zhodnotil Vincentovu sezónu ako výnimočnú a nechal sa počuť, že Vincent sa vďaka svojmu prístupu a mentalite môže stať jedným z najlepších obrancov v Európe. Ďalšia sezóna City sa niesla v znamení veľkých nákupov, vďaka čomu mal klub výrazne prehovoriť do boja o titul. No a City ten titul napokon v jednom z najdramatickejších záverov Premier League v histórii aj získali. Vincent počas sezóny vynechal iba jediný zápas, čo len potvrdilo akú dôležitú úlohu pre tím zohral. No a aby toho nebolo málo, ako správny kapitán bol označený za najlepšieho hráča City odborníkmi ako aj fanúšikmi klubu a čerešničkou na torte je zisk titulu Hráč sezóny v Premier League.

Obrázok

Po mimoriadne úspešnej sezóne nenechal vedenie klubu chladným a na stole sa mu objavil nový 6-ročný kontrakt, čo je najdlhší kontrakt v dejinách Manchestru City. Okrem vyššie spomenutých ocenení nemožno zabudnúť ani na nomináciu do Tímu roka v Premier League. Tejto pocty sa mu ušlo doposiaľ celkovo trikrát a síce v rokoch 2011, 2012 i 2014. Pre úplnosť dodajme ešte umiestnenie v rebríčku 100 najlepších futbalistov sveta v denníku The Guardian. Obsadil tam 23.priečku. Obhajoba titulu City v sezóne 2012-13 nevyšla a v klube sa museli uspokojiť „iba“ s druhým miestom, keďže na čele si vymenili pozície s mestským rivalom United. Tak ako vyšlo v tejto sezóne naprázdno City (teda s výnimkou Community Shieldu), vyšiel naprázdno aj Vincent z pohľadu individuálnych ocenení. Všetko si to vynahradili v zatiaľ poslednej sezóne 2013-14, ktorá znovu patrila City a znovu v pomerne dramatickom závere. Aj keď neporovnateľným so záverom sezóny 2011-12. Okrem toho dvíhal Vincent nad hlavu aj trofej Ligového pohára, ktorá mu dovtedy v zbierke chýbala. Po sezóne sa opäť zaslúžene dostal do Tímu roka Premier League. Zaujímavosťou z Vincentovho súkromného života je fakt, že v marci 2013 kúpil belgický treťodivízny klub FC Bleid-Molenbeek, s cieľom nájsť uplatnenie pre chalanov z ulíc Bruselu. Hneď po prevzatí klubu sa rozhodol zmeniť jeho názov a z toho dôvodu spustil verejné hlasovanie. Víťazom sa stal názov BX Brussels a do klubu začlenil aj svoju setru, ktorá dohliada na jeho chod.







Reprezentačná kariéra
Obrázok
Meno Vincent Kompany je veľmi dobre známe nielen na klubovej úrovni, ale aj reprezentačnej. Počet jeho reprezentačných štartov za Belgicko síce nedosahuje takú hodnotu ako to bolo v prípade Cesca Fabregasa, no o to je Vincentova rola v národnom tíme dôležitejšia. Je totiž kapitánom belgického národného výberu, ktorému sa stále pripisuje veľký potenciál. Posledná kvalifikácia, postup na veľký turnaj po niekoľkých hluchých rokoch a samotné účinkovanie Belgičanov na MS v Brazílii sú toho dôkazom. Veľkou mierou k tomu prispel aj Vincent. Už ako bolo spomenuté, svoju kariéru v národnom mužstve odštartoval ako 17-ročný a do dnešného dňa odohral viac ako 60 zápasov. Zaujímavo sa vyvíjala situácia ohľadne jeho pôsobenia na Olympijských hrách v roku 2008. Pozvánku do národného tímu síce dostal, no jeho vtedajší zamestnávateľ Hamburg ju odmietol s tým, že Olympijské hry nie sú oficiálnym turnajom FIFA. Na vedenie klubu sa spustila vlna kritiky, ktorá zabrala a Vincentovi umožnili za Belgicko nastúpiť, avšak pod podmienkou, že sa do Hamburgu vráti už po dvoch zápasoch v skupine. Zhodou okolností Vincent dostal hneď v prvom zápase červenú kartu, čo automaticky znamenalo pre neho stop v druhom zápase a návrat do Nemecka. Vincent sa rozhodol zotrvať na turnaji s cieľom pomôcť svojmu tímu postúpiť do ďalšej fázy. Stanovisko Hamburgu bolo ale nemenné a belgická federácia sa rozhodla dodržať sľub s klubom a Vincenta poslala späť do Nemecka. Aj toto bol jeden z dôvodov, pre ktorý sa Vincent rozhodol Hamburg opustiť a ponuka od Manchestru City mu prišla teda viac ako vhod. Kapitánom Belgicka je od 10.novembra 2011, kedy ho nominoval za kapitána vtedajší tréner Belgicka Georges Leekens. Kapitánsku pásku prevzal od Thomasa Vermaelena. V júni 2013 si v kvalifikačnom zápase na MS proti Srbsku privodil otras mozgu, vážne zranenie tváre i zlomený nos po zrážke s brankárom Srbov Vladimirom Stojkovičom. Napriek tomu, že sa to stalo už po polhodine hry, zápas napokon po poskytnutí prvej pomoci za postrannou čiarou dohral. Ako kapitán tímu zákonite nemohol chýbať v nominácii na MS 2014 v Brazílii, kde sa spolupodieľal na postupe Belgičanov do štvrťfinále, v ktorom nestačili na neskorších neúspešných finalistov z Argentíny.


Obrázok
Vincentove pôsobenie v domácej krajine i v Anglicku možno zatiaľ zhrnúť ako mimoriadne úspešné. Okrem niekoľkých individuálnych ocenení sa tešil dvakrát z titulu v Premier League, rovnako dvakrát z titulu v belgickej Pro League. V oboch mohol mať na konte po tri tituly, ale so svojimi tímami skončil na druhej priečke. V zbierke jeho trofejí nechýba tiež jeden FA Cup, jeden anglický ligový pohár i Community Shield. Naprázdno vyšiel iba počas dvoch sezón v nemeckej Bundeslige.



Hodnotenie
Obrázok
Ak som v úvode spomínal vysoko nastavenú latku Cescom Fabregasom, tak sa zdá, že Vincent Kompany tú latku dorovnal. Zrejme ako obranca nie je až taký viditeľný v porovnaní so šikovným Španielom, no od svojich sedemnástich rokov, kedy vhupol do profesionálneho futbalu sa neustále zlepšoval a vo všetkých troch kluboch, kde pôsobil, sa vypracoval na stabilnú oporu zadných radov. V súčasnosti je považovaný za jedného z najlepších obrancov sveta a podľa mnohých je dokonca najlepším. To je určite silné tvrdenie, no nič to nemení na fakte, že nádeje, ktoré do jeho talentu vkladali tvorcovia FM 2005 sa naplnili. Je známy najmä svojou tvrdou hrou, skvelými obrannými zákrokmi a vynikajúcou predvídavosťou. Kapitán jedného z najlepších klubov Premier League a taktiež kapitán belgickej reprezentácie si desaťbodové hodnotenie určite zaslúži.
Obrázok
Obrázok užívateľa
Chymus
Moderator
Moderator
 
Príspevky: 559
Registrovaný: 07 Jún 2013, 18:05
Bydlisko: Káthmandu
Som fanúšikom:: FC Parma, AJ Auxerre, Crystal Palace

Re: [FM2005] Najväčšie talenty

Poslaťod Patres10 » 17 Dec 2014, 10:07

Určite považujem Vincenta za veľmi kvalitného obrancu a patri jednoznačne k špičke na svete, ale 10/10 by som mu asi nedal
Obrázok
Obrázok užívateľa
Patres10
Site Admin
Site Admin
 
Príspevky: 1702
Registrovaný: 06 Jún 2013, 19:08
Bydlisko: Bratislava, Slovakia
Som fanúšikom:: FC Nitra & Arsenal FC

Re: [FM2005] Najväčšie talenty

Poslaťod Chymus » 17 Dec 2014, 12:17

Isteze, ako som v uplne prvom prispevku spomenul moje hodnotenie je subjektivne, takze sa nemusi zhodovat s vasim. Ja som bral pri tom ohlad aj na dalsie "hviezdy" ktore sa v tomto seriali ukazali, ci este len ukazu :)
Obrázok
Obrázok užívateľa
Chymus
Moderator
Moderator
 
Príspevky: 559
Registrovaný: 07 Jún 2013, 18:05
Bydlisko: Káthmandu
Som fanúšikom:: FC Parma, AJ Auxerre, Crystal Palace

Re: [FM2005] Najväčšie talenty

Poslaťod Chymus » 04 Jan 2015, 23:39

Siedmy diel
Obrázok


Medzi krajiny každoročne produkujúce množstvo talentov patrí aj Taliansko. Aj keď sa v Taliansku najväčší dôraz kladie na defenzívne ladených hráčov, za najväčší talent v krajine bol pred desiatimi rokmi považovaný ofenzívny záložník Riccardo Montolivo. Narodil sa 18.januára 1985 v mestečku Caravaggio, 40 kilometrov od Milána. Jeho otec je Talian, matka Nemka. Zrejme preto má tiež nemecký pas a hovorí plynule po nemecky. Má o 4 roky staršieho brata, ktorý je právnikom. Medzi jeho futbalové vzory patrí Francesco Totti, Zinedine Zidane či Frank Lampard. Svoju kariéru začal v Atalante Bergamo už ako 7 ročný a prešiel všetkými kategóriami v klube, až kým sa v roku 2003 prepracoval do prvého tímu. Atalanta hrala v tom čase Seriu B, čo bola zrejme ideálna príležitosť pre Riccarda nabrať zápasovú prax. Málokto však počítal, že v sezóne odohrá takmer plný počet zápasov (vynechal iba jeden) a výraznou mierou prispel k postupu tímu do Serie A. Za svoje výkony si vyslúžil najskôr nomináciu do talianskej 18ky, po pár zápasoch sa ocitol v 19ke a na konci sezóny obliekal už dres 21ky. To neušlo nielen pozornosti milánskeho Interu (aj keď k transferu nedošlo), ale aj tvorcov „FMka“ a ďalší hráč s potenciálom -10 bol na svete. Pozrime sa spolu, ako sa mu tieto predpovede podarilo naplniť.


Riccardov príbeh v FM 2005
Obrázok
Napriek nízkemu veku už má Riccardo vysokú hodnotu presahujúcu 14 miliónov EUR a atribúty predurčujúce ho na kľúčovú postavu tímu. Jeho najväčšími prednosťami je maximálna kreativita, premieňanie pokutových kopov, ale aj vysoké mentálne atribúty, či zahrávanie štandardných situácií.


Obrázok
Z Riccarda sa stal jeden z najlepších ofenzívnych záložníkov v hre, čo dokazuje aj vysoký počet reprezentačných štartov prekračujúce stovku. V tomto ukazovateli sa jedná o najlepšieho hráča v našom seriáli vôbec.


Obrázok
Síce Atalanta nepatrí medzi top kluby a mnohí možno očakávali, že po takomto talente musí skôr či neskôr siahnuť nejaký veľkolkub, Riccardo vydržal vo svojom materskom klube až do sezóny 2010-11. Následne ho získal londýnsky Arsenal, no veľmi nečakane úplne zadarmo. A ako sa neskôr ukázalo bol to pre nich mimoriadne úspešný ťah, keďže po jednej kompletnej sezóne a pár zápasov druhej sa Riccardo vrátil do rodnej krajiny za astronomických 118 miliónov EUR!!! To je pravdaže najvyššia prestupová čiastka v celom seriáli. Zaujímavé je, že Riccardo obliekal dres troch klubov aj v realite a jeho súčasný zamestnávateľ je tiež z Milána.



Back to reality
Obrázok



Súčasný klub: AC Miláno
Milánske AC síce v súčasnosti iba spomína na svoje veľké úspechy, stále ho však možno označiť za veľkoklub s vysokou reputáciou. Riccardo prišiel do Milána v lete 2012 a po roku sa stal kapitánom rossoneri.



Obrázok

Postup Atalanty do Serie A v sezóne 2004-05 otvoril Riccardovi dvere do prvoligového futbalu. Úvod sezóny vynechal kvôli zraneniu, no po zotavení si hneď vybudoval pevné miesto v základnej zostave. Celkovo vo svojej prvej sezóne v Serie A odohral 32 zápasov a na konto si pripísal 3 góly. Ani on však nedokázal zabrániť zlým výsledkom Atalanty a posledné miesto znamenalo opätovný návrat do druhej ligy. Vo Fiorentine si zrejme povedali, že hráča Riccardových kvalít by bola v druhej lige škoda a tak v lete 2005 uzavreli s Atalantou zmluvu o spoluvlastníctve v hodnote 3,5 milióna EUR. S Riccardom podpísali zmluvu na 5 rokov. Chýbajúce skúsenosti a relatívne stabilný hráčsky káder s dostatočnou kvalitou znamenali, že vtedajší tréner Fiorentiny a neskorší tréner squadry azzurry Cesare Prandelli, posadil Riccarda na lavičku náhradníkov. Jeho talent ale neušiel pozornosti trénera talianskej 21ky a bývalému skvelému útočníkovi Pierluigi Casiraghimu. V lete 2006 vypukol v Taliansku korupčný škandál, do ktorého bola zapojená aj Fiorentina. Napriek tomu vedenie klubu doplatilo ďalšie 2 milióny EUR a dotiahlo tak Riccardov trvalý prestup. Ten sa nechal počuť, že vo Fiorentine ostane aj napriek spomínanému škandálu. Práve v sezóne 2006-07 si vybojoval miesto v základnej zostave a nenastúpil iba v dvoch zápasoch v Serii A. Na konto si pripísal 2 góly.

V sezóne 2007-08 podával Riccardo kolísavé výkony, no aj tak potvrdzoval, že patrí medzi najväčšie talenty v Taliansku. Celkovo odohral 47 zápasov, z toho 11 v Pohári UEFA, kde sa Fiorentine podarilo prebojovať až do semifinále. Penaltová dráma však posunula do finále Glasgow Rangers. Fiorentine sa v tejto sezóne mimoriadne darilo aj v domácej súťaži a po skvelom štarte sa dostala trošku nečakane do užšieho okruhu kandidátov na titul. V polovici sezóny prišiel menší útlm a sny o titule sa rozplynuli. Napriek tomu „fialoví“ finišovali na veľmi peknom štvrtom mieste, čo im zaručilo účasť v Lige majstrov. Po sezóne sa hral futbalový turnaj na letnej olympiáde v Beijingu a talent ako Riccardo tam samozrejme nemohol chýbať. Na turnaji sa žiaľ zranil, čo ho pripravilo o pár zápasov v úvode ďalšej sezóny. V Serii A odohral 34 zápasov, strelil 4 góly a výraznou mierou sa podieľal na zopakovaní úspechu z predchádzajúcej sezóny – 4.miestu. V Lige majstrov Fiorentina neprešla skupinovou fázou, keď dokázala vyhrať iba jeden zápas, čo jej stačilo na tretiu priečku. V pohári UEFA stroskotala na Ajaxe už v prvom vyraďovacom kole. V tejto sezóne si Riccardo vôbec po prvýkrát obliekol kapitánsku pásku v januári 2009 pri prehre s milánskym AC.

Pred sezónou 2009-10 opustil klub vtedajší kapitán Dario Dainelli a kapitánska páska bola pridelená Riccardovi. Okrem Dainelliho vyzliekol fialový dres aj jeden z tvorcov hry, dánsky stredopoliar Martin Jorgensen, čo podľa Riccarda výrazne oslabilo tím. Napriek tomu vytvoril mimoriadne kvalitnú dvojičku v strede poľa s Marcom Donadelom. To však evidentne nestačilo a na konci sezóny sa v klube museli uspokojiť len s 11.miestom a tým pádom zabudnúť na pohárovú Európu v ďalšej sezóne. Liga majstrov priniesla klubu z Florencie viac radosti ako v predchádzajúcej sezóne a po piatich výhrach a iba jedinej prehre v Lyone sa mohli tešiť nielen z postupu do playoff, ale aj z prvého miesta v skupine. Po dráme v prvom vyraďovacom kole sa vďaka väčšiemu počtu strelených gólov na ihrisku súpera tešili z postupu Bavori z Mníchova, ktorí to napokon dotiahli až do finále. Po sezóne bol veľký záujem o Riccardove služby, on však vyhlásil, že vo Florencii je doma a nikam sa nechystá odísť. Sezónu 2010-11 začal opäť zranením. Po operácii členka sa dal rýchlo dokopy a sezónu ukončil s 29 odohratými zápasmi a dvoma gólmi. Na pohárovú Európu mohol znovu zabudnúť, Fiorentina skončila v Serii A na 9.mieste.

Obrázok

Na začiatku ďalšej sezóny sa Riccardo vyjadril, že má vyššie ambície a bude to teda jeho posledná sezóna vo fialovom drese. Následkom toho mu v klube odobrali kapitánsku pásku. Novým kapitánom sa stal Alessandro Gamberini. V novembri 2011 si Riccardo pripísal svoj 200.štart za Fiorentinu v zápase proti Palermu. Dôvod na oslavu po prehre 0:2 veľmi nemal. V lete 2012 sa po skončení kontraktu presťahoval do Milána a obliekol si červeno-čierny dres AC. Premiérový gól v novom drese strelil 30.októbra pri remíze 2:2 s Palermom. Už o mesiac neskôr si prvýkrát natiahol kapitánsku pásku proti Juventusu, keďže Daniele Bonera a Massimo Ambrosini museli vynechať zápas kvôli kartám a ďalší zaskakujúci kapitán tímu Christian Abbiati bol zranený. Sezónu ukončil ako jeden z dvojice najvyťaženejších hráčov klubu (tým druhým bol Stephan El Shaarawy). AC skončilo na tretej priečke a Riccardo sa teda mohol znovu tešiť na Ligu majstrov. V jej edícii 2012-13 vyhralo AC svoju skupinu a vyhralo aj prvý zápas playoff 2:0 s Barcelonou, no v odvete sa tešila z hladkého víťazstva 4:0 Barcelona a nádejný náskok, ako aj sen o trofeji Ligy majstrov bol fuč. Pred sezónou 2013-14 bol Riccardo nominovaný za stáleho kapitána klubu, no trpké pocity z vyradenia španielskym klubom v prvom kole playoff Ligy majstrov sa zopakovali aj v tomto ročníku. Tentokrát bolo nad sily AC madridské Atlético. Titul nebol Riccardovi dopriaty ani v domácej súťaži, práve naopak. Nevyrovnané výkony stačili iba na slabé ôsme miesto.







Reprezentačná kariéra
Obrázok
Riccardova reprezentačná kariéra je pomerne bohatá. Reprezentoval všetky kategórie od talianskej 16ky až po Áčko. Významnú úlohu zohral najmä v talianskej 21ke, keď sa rozhodujúcim gólom podieľal na vyradení Španielov a postupe na EURO v roku 2007. Na turnaji síce Taliani vypadli už v skupine, ale tretie miesto im zaručilo odohrať dodatočný zápas s tretím tímom z druhej skupiny o postup na Olympijské hry 2008. V ňom sa Taliani stretli s Portugalskom a o postupe rozhodol až penaltový rozstrel. Jedným z úspešných strelcov bol aj Riccardo a prispel tak k postupu na Olympiádu. Tam odohral všetky 4 zápasy Talianov, pripísal si jeden gól, no ani on nezabránil vypadnutiu v štvrťfinále turnaja s Belgickom. Ešte predtým v októbri 2007 zaznamenal ako 22-ročný debut v seniorskom reprezentačnom výbere v prípravnom zápase proti Južnej Afrike. Dokonca bol v širšom výbere talianskej reprezentácie na EURO 2008, do finálnej nominácie sa ale nedostal. Vtedajší tréner squadry azzurry Roberto Donadoni sa napriek tomu vyjadril, že Riccardo bude čoskoro kľúčovou postavou reprezentačného výberu. Treba dodať, že sa nemýlil. Už o rok neskôr reprezentoval Taliansko na Pohári konfederácií, kde odohral všetky tri zápasy. Taliani sa ale nedostali do vyraďovacej fázy. Nasledovali Majstrovstvá sveta v Juhoafrickej republike, kde Riccardo znovu odohral všetky tri zápasy a Taliani znovu neprešli skupinovou fázou (na čo si všetci fanúšikovia na Slovensku veľmi dobre pamätajú…). Smolu prelomili až na EURO 2012 v Poľsku a Ukrajine, kde ich spanilú jazdu zastavili až famózni Španieli a vo finále deklasovali Talianov 4:0. Na posledných MS v Brazílii nemal Riccardo chýbať v azúrovom drese a očakávalo sa, že opäť vytvorí silné duo v zálohe s dirigentom Pirlom. Žiaľ posledný prípravný zápas v Írsku sa mu stal osudným a zlomenina nohy ho vyradila až na 6 mesiacov.


Obrázok
Toto je zrejme Riccardova najväčšia “slabina”. Nielen, že doteraz žiadnu trofej nezískal, ale jediná trofej, ktorú mal skutočne na dosah bol titul európskeho šampióna v roku 2012. S Riccardom v zostave sa Talianom okrem spomínaného Eura 2012 a ešte Pohára konfederácií o rok neskôr nepodarilo postúpiť ani zo skupiny. Zdá sa, že Riccardo je rodeným smoliarom a tím, v ktorom hrá, zrejme možno rovno odpísať z okruhu kandidátov na titul…



Hodnotenie
Obrázok
Veľký talent talianskeho futbalu, ktorý svoj potenciál do veľkej miery naplnil. Stal sa kapitánom a hlavným tvorcom hry najskôr vo Fiorentine a neskôr v AC Miláno. Od sezóny 2006-07 si drží štandard viac ako 30 zápasov za sezónu, ako aj 2-4 strelené góly. Dôležitú úlohu hrá aj v talianskom reprezentačnom výbere, v ktorom odohral už takmer 60 zápasov. V posledných rokoch vytvoril v národnom tíme skvelú dvojičku s Pirlom, no treba uznať, že je stále v jeho tieni. To čo Riccardovi určite chýba je aspoň nejaká trofej na konte. Čoskoro oslávi tridsiate narodeniny, no doteraz nezískal ani jednu trofej. Práve to bol hlavný dôvod jeho odchodu z Fiorentiny. Zatiaľ mu však v tomto smere nepomohol ani prestup do milánskeho AC.
Obrázok
Obrázok užívateľa
Chymus
Moderator
Moderator
 
Príspevky: 559
Registrovaný: 07 Jún 2013, 18:05
Bydlisko: Káthmandu
Som fanúšikom:: FC Parma, AJ Auxerre, Crystal Palace

Re: [FM2005] Najväčšie talenty

Poslaťod Slamka 17 » 08 Jan 2015, 21:37

A vyzerá to tak, že v Miláne tak skoro trofej ani nebude, pomôže jedine prestup.
Obrázok užívateľa
Slamka 17
Sponzor
Sponzor
 
Príspevky: 232
Registrovaný: 09 Júl 2013, 20:39
Som fanúšikom:: MFK Košice, Lazio Roma, West Ham United

Re: [FM2005] Najväčšie talenty

Poslaťod Chymus » 12 Jan 2015, 01:54

Ôsmy diel
Obrázok


Partiu talentov z krajiny Galského kohúta v našom seriáli dopĺňa ďalšia známa tvár. Samir Nasri sa narodil 26.júna 1987 na predmestí Marseille ako najstarší zo štyroch detí. Jeho starí rodičia emigrovali z Alžírska do Francúzska a práve vďaka alžírskym koreňom, hernému štýlu i technickým schopnostiam je často prirovnávaný k legendárnemu Zinedinovi Zidanovi. Na začiatku kariéry vystupoval pod priezviskom svojej matky Ben Said, no zmenil si ho na otcove priezvisko Nasri pri prvej nominácii do francúzskej reprezentácii do 16 rokov. Samir vyrastal na chudobnom predmestí Marseille, kde často hrával futbal na ulici a tam sa naučil základy svojich futbalových zručností. Hrával za miestny gang, ale po častých výtržnostiach sa jeho rodičia rozhodli zapísať ho do futbalového klubu Pennes Mirabeau, keď mal 8 rokov. Tam strávil dve sezóny až si ho vyhliadol skaut Olympique Marseille. Pozval Samira na juniorský turnaj do Talianska, kde hral proti juniorom AC Milána i Juventusu. Tam očaril svojou hrou všetkých a po skončení turnaja skaut AC Milána zo srandy oznámil výprave Marseille, že domov sa vracajú bez Samira. V akadémii Marseille poriadne napredoval každý rok, postupne sa stal dôležitým článkom všetkých juniorských výberov klubu a výraznou mierou prispel k zisku niekoľkých juniorských titulov pre Olympique. Sezónu 2003-04 začal 16-ročný Samir vo výbere do 18 rokov, no v neskoršej fáze sezóny ho presunuli do rezervného tímu, ktorý hral štvrtú najvyššiu súťaž vo Francúzsku. A aj keď vo väčšine zápasov nastúpil len ako striedajúci hráč a ani on nedokázal zabrániť vypadnutiu tímu do piatej ligy, jeho výnimočný talent v tak nízkom veku bol evidentný. To si všimli aj popredné anglické kluby ako Arsenal, Chelsea, Liverpool či Newcastle United a prejavili záujem podpísať talentovaného teenagera ešte pred sezónou 2004-05. Vedenie Olympique Marseille však o tom nechcelo ani počuť a všetky špekulácie o Samirovom odchode ukončil podpis 3-ročného profesionálneho kontraktu a presun do prvého tímu. Chlapcovi z predmestia Marseille sa otvárala sľubná kariéra.


Samirov príbeh v FM 2005
Obrázok
Na 17 rokov mal Samir vynikajúce zrýchlenie i dribling. Ľahko sa však nechal odstaviť od lopty fyzickou hrou a pojem „defenzíva“ mu veľa nevravel.


Obrázok
O desať rokov neskôr sa pozeráme na mimoriadne kreatívneho a šikovného ofenzívneho záložníka, ktorý sa po fyzickej stránke veľmi nezlepšil a dokonca stratil niečo zo svojho zrýchlenia. 30 reprezentačných štartov a 4 góly vo francúzskej reprezentácii nie je nejaký úchvatný výkon na hráča s maximálnym potenciálom.


Obrázok
Zrejme dosť nečakané zhrnutie Samirovej kariéry v simulácii hry. Takú lojalitu k jednému klubu čakal asi málokto. Stabilnou postavou prvého tímu Marseille sa stal až v sezóne 2006-07, no svoje priemerné hodnotenie za sezónu vytiahol nad hodnotu 7 iba v posledných dvoch sezónach. Zrejme práve tá posledná sezóna bola jeho najúspešnejšia. Odohral v nej viac ako 50 zápasov, z toho 6 krát sa tešil z titulu hráč zápasu. V celkovej bilancii má zaujímavo zaokrúhlený počet gólov (60) i asistencií (30). Osobne som ale od tohto hráča čakal viac.



Back to reality
Obrázok



Súčasný klub: Manchester City
Anglická Premier League je populárna destinácia talentovaných francúzskych hráčov a Samir nie je výnimkou. City je síce menej úspešný klub z Manchestru, no v posledných rokoch patrí k hlavným adeptom na titul.



Obrázok

Spomínaný podpis profesionálneho kontraktu s Olympique Marseille mal naštartovať Samirovu kariéru. Musel byť však trpezlivý, pretože začiatok sezóny strávil ešte v rezervnom tíme. Po pár zápasoch odohratých v piatej lige dostal možnosť nastúpiť za prvý tím. Písal sa september 2004. Hanbu si vôbec neurobil, ba práve naopak. Nenápadne sa tlačil do prvoligovej zostavy a po zimnej prestávke sa dočkal premiérového gólu proti Lille. Svoju nováčikovskú sezónu ukončil s bilanciou 25 odohratých zápasov, 1 gól a 2 asistencie. V sezóne 2005-06 zasadol na lavičku Marseille Jean Fernandez a ten sa rozhodol dať Samirovi viac priestoru v základe. Tím sa posilnil o Francka Ribéryho či Djibrila Cissého a práve spolupráca Nasriho s touto dvojicou, ako aj najlepším strelcom tímu Mamadou Niangom fungovala znamenite. Marseillčania to dotiahli v lige na piate miesto zaručujúce účasť v už neexistujúcom Intertoto pohári, v ktorom hrali aj v sezóne 2005-06. Práve v ňom debutoval Samir na pôde európskych pohárov v júli 2005 proti Young Boys Bern. Marseille prešlo cez Intertoto do pohára UEFA, kde vyhralo svoju skupinu a po vyradení Boltonu v prvom vyraďovacom kole, skončilo v súťaži v osemfinále na ruskom Zenite. V domácom pohári to dotiahol Olympique až do finále, kde podľahol PSG. Samir odohral celkovo v tejto sezóne riadnu porciu 49 zápasov a po jej skončení predĺžil svoj kontrakt o ďalšie dva roky.

Sezóna 2006-07 priniesla ďalšiu výmenu na trénerskej lavičke klubu. Albert Emon sa stal už štvrtým Samirovým trénerom za 3 roky. Napriek tomu sa Olympique po dlhej dobe považoval za jedného z favoritov na titul v domácej súťaži, ktorú naposledy vyhral ešte v sezóne 1991-92. Napokon však titul dvihli nad hlavu hráči iného Olympique – Lyon. Marseille mu ale celú sezónu dýchalo na chrbát a umiestnilo sa na druhej priečke, čo bolo pre klub najlepšie umiestnenie od sezóny 1998-99, kedy tiež skončilo druhé za Bordeaux. V Coupe de France opäť chýbal tímu okolo Samira posledný krôčik, aj keď tentokrát bol Olympique veľkým favoritom proti Sochaux. Penaltovú lotériu však lepšie zvládol súper. V pohárovej Európe sa Marseille znovu dostalo cez Intertoto do pohára UEFA. Tam ale nečakane neprešlo cez českú Mladú Boleslav v prvom kole. Pre Samira to bola mimoriadne úspešná sezóna. Celkovo odohral 50 zápasov, čo je doteraz jeho kariérne maximum. Za svoje výkony si vyslúžil nielen nomináciu do All star tímu roka vo Francúzsku, ale získal aj titul Mladý hráč roka. Celé to spečatili fanúšikovia klubu, z ktorých až 62% dalo hlas Samirovi a ten sa teda stal najlepším hráčom roka pred takými esami ako Ribéry či Niang. Práve Ribéry sa po sezóne sťahoval do Bayernu a ďalší nový tréner na lavičke Marseille Eric Gerets preto udelil Samirovi hlavnú úlohu v ofenzíve. Aj preto zaznamenal Samir svoju najlepšiu sezónu v Marseille, keď v 42 zápasoch strelil 6 gólov a prihral na 15, čo je doposiaľ jeho kariérne maximum. Titulu v domácej súťaži sa znovu nedočkal, tentokrát to stačilo iba na tretie miesto. V tejto sezóne debutoval aj v Lige majstrov. Ani on nezabránil vypadnutiu tímu už v skupinovej fáze. Po treťom mieste v skupine pokračovala európska kampaň Marseillčanov v pohári UEFA, stopku im opäť vystavil Zenit v osemfinále. Napriek veľkému záujmu o Samirove služby, podpísal prekvapujúco predĺženie kontraktu s Marseille o ďalšie 3 roky.

Lenže už o pár dní neskôr vyplával na povrch eminentný záujem Arsenalu a prestup do Londýna bol napokon spečatený 11.júla 2008 za 12 miliónov libier. Hlavným dôvodom Samirovho prestupu bol Arséne Wenger, ktorý je známy tým, že dáva šancu mladým hráčom. Premiéru v novom drese si Samir odbil v príprave proti Stuttgartu a v polovici augusta 2008 sa dočkal debutu aj v Premier League proti West Bromwich. A práve on strelil jediný gól zápasu, čím sa stal 83.hráčom Premier League a 22.hráčom Arsenalu v histórii, ktorý skóroval vo svojom prvom zápase. Síce sa musel vysporiadať s niekoľkými menšími zraneniami počas sezóny, celkovo odohral vo svojej prvej sezóne v drese „kanonierov“ 44 zápasov, v ktorých strelil 7 gólov a na ďalších 5 prihral. Úvod ďalšieho ročníka musel vynechať kvôli zlomenine nohy, ktorá ho vyradila na 2 mesiace. Do zostavy sa vrátil až na konci októbra. V tejto sezóne zaznamenal jeden z najkrajších gólov. Podarilo sa mu to v osemfinále Ligy majstrov proti Portu (gól číslo 1 v prvom videu nižšie). Samir odohral celkovo 34 zápasov s bilanciou 5 gólov a rovnaký počet asistencií. Po sezóne prežíval pocity krivdy a sklamania. Nominácia Francúzov na MS 2010 totiž meno Samir Nasri neobsahovala. Tento moment Samira poriadne naštartoval. Sezóna 2010-11 sa stala jeho životnou sezónou. Fantastické výkony podčiarknuté množstvom gólov (celkovo skóroval 15krát v 46 zápasoch) mu vyslúžili titul Hráč mesiaca v októbri, decembri i januári. Okrem toho sa stal Francúzskym hráčom roka pred Florentom Maloudom a Hugom Llorisom, čím sa stal druhým hráčom Arsenalu, ktorý toto ocenenie získal. Predtým sa to podarilo Thierrymu Henrymu v roku 2006. V závere sezóny nasledovala nominácia na PFA Hráč roka i PFA Mladý hráč roka. Ani jednu napokon nezískal, no aspoň sa dostal do All star tímu roka.

Obrázok

Akokoľvek sa to fanúšikom Arsenalu nepáčilo, Samirove výkony neušli pozornosti konkurenčných klubov a napokon pred koncom prestupového obdobia pred sezónou 2011-12 zamieril do Manchestru City za 25 miliónov libier. So City podpísal zmluvu na 4 roky. No a to, čo sa mu nepodarilo v drese Marseille či Arsenalu, sa mu podarilo hneď v prvej sezóne v City – získať titul. Prispel k tomu piatimi gólmi v 31 zápasoch. Nasledujúca sezóna už nebola tak úspešná ako pre City, tak ani pre Samira. Obhajoba titulu sa nepodarila a navyše Samir bojoval s nestabilnými výkonmi. V jednom stretnutí dokázal ohúriť fantastickým výkonom a hneď v ďalšom totálne prepadol. To sa nepáčilo ani trénerovi Mancinimu, ktorý ho za nestabilné výkony dosť kritizoval. Zrejme aj preto odohral Samir v lige menšiu porciu 27 zápasov, v ktorých skóroval iba 2krát. Treba však dodať, že zohral významnú úlohu pri zisku jedinej trofeji City v tejto sezóne – Community Shield. Vo finálovom zápase s Chelsea strelil gól a na ďalší prihral pri výhre 3:2. Nech už bola sezóna 2012-13 akákoľvek, Samir svoje kvality znovu potvrdil o rok neskôr. Na druhom titule Premier League pre City mal leví podiel a sezóna 2013-14 sa celkovo stala pre Samira vôbec druhou najlepšou v jeho kariére. V 46 zápasoch skóroval dokopy 11krát, z toho 7 gólov strelil v lige. Okrem Premier League dvihol nad hlavu aj Ligový pohár, keď vo finálovom zápase strelil gól a získal cenu Alana Hardakera, udeľovanú najlepšiemu hráčovi finálového zápasu. 10.júla 2014 podpísal Samir nový 5-ročný kontrakt so City.







Reprezentačná kariéra
Obrázok
Samir reprezentoval Francúzsko vo všetkých vekových kategóriách a stal sa súčasťou tzv. Generácie 1987, ktorá vyprodukovala reprezentantov ako Karim Benzema, Jérémy Menez či Hatem Ben Arfa. Z tejto štvorice hráčov sa práve Samir stal prvým stabilným hráčom francúzskej 16tky. V roku 2004 sa všetci štyria podieľali na zisku titulu európskeho šampióna do 17 rokov na domácej pôde. Samir strelil víťazný gól vo finálovom zápase proti Španielom. Táto štvorica sa mala podieľať aj na zisku titulu európskeho šampióna do 19 rokov o 2 roky neskôr. Misia však splnená nebola. Bližšie sme si o tom povedali v dieli o Hatemovi Ben Arfovi. Napriek neúspechu s francúzskou 19tkou sa už o pár dní dostal do francúzskej reprezentácie do 21 rokov, aj keď mal stále iba 18 rokov. V tomto výbere mohol pôsobiť až do roku 2009, avšak všetko zmenil marec 2007, v ktorom ako 19-ročný bol povolaný do seniorskej reprezentácie. Debut si odkrútil v prípravnom zápase proti Rakúsku. Na prvý gól tiež nemusel dlho čakať – 6.júna 2007 strelil jediný gól pri kvalifikačnej výhre s Gruzínskom. Za svoje výkony na klubovej i reprezentačnej úrovni si vyslúžil nomináciu na EURO 2008. Z troch skupinových zápasov zasiahol na pár minút v prvom a poslednom, čím sa púť Francúzov na turnaji skončila. Tá však mala nechutnú dohru o pár mesiacov neskôr, keď sa skúsený obranca William Gallas vyjadril, že v tíme bolo niekoľko hráčov, ktorí neprejavili dostatočný rešpekt a disciplínu voči trénerovi a starším hráčom. Jedným z nich mal byť aj Samir, podľa ktorého Gallas situáciu zbytočne vyhrotil. Tú však napokon vyhrotil neskôr on sám po tom, čo sa mu neušla miestenka na MS 2010 a nechal sa počuť, že bol jedným zo štvorice alebo pätice hráčov, ktorá sa nebavila s Gallasom počas jeho posledného ročníka v drese Arsenalu. Zároveň dodal, že si odmieta podať s Gallasom ruku, ktorý medzičasom prestúpil k odvekému rivalovi Arsenalu – Tottenhamu. Do reprezentácie sa vrátil až pod novým koučom Laurentom Blancom po rok a pol trvajúcej pauze. V marci 2011 dokonca viedol tím ako kapitán v kvalifikačnom zápase proti Luxembursku. Pod Blancom si pripísal najväčší počet reprezentačných štartov a nechýbal ani v nominácii na EURO 2012. Tam strelil jeden gól, hneď v úvodnom vystúpení s Anglickom pri remíze 1:1. Francúzi dokázali postúpiť do štvrťfinále, v ňom však ťahali za kratší povraz proti Španielom. V pozápasovom interview si nedával servítku pred ústa a za neprofesionálny prístup dostal trojzápasový dištanc od francúzskej federácie. Nový tréner „Les Bleus“ Didier Deschamps už tolko šancí Samirovi nedával a nespomenul si na neho ani pri zostavovaní tímu na MS 2014. Samirova reakcia nasledovala krátko po turnaji. Napriek tomu, že má iba 27 rokov, v reprezentácii končí...


Obrázok
Trofeje sa Samirovi dosť dlho vyhýbali. V Marseille nepretavil na trofej ani jednu z dvoch finálových účastí v domácom pohári. K tomu treba prirátať jedno druhé miesto v Ligue 1, avšak za Lyonom zaostal až o 17 bodov, čo až také tesné teda nebolo. S Arsenalom bol iba blízko k zisku Ligového pohára, no neuspel vo finále. Prestup do Manchestru City ukončil Samirove „prekliatie“ a na konto mu pribudli 4 trofeje. A to mu ďalšie tri tesne ušli. Zdá sa, že v City môže svoju zbierku tímových trofejí v blízkej dobe ešte rozšíriť.



Hodnotenie
Obrázok
Meno Samir Nasri je futbalovým fanúšikom dobre známe. V mladom veku bol prirovnávaný k hviezdnemu Zidanovi. On sa tomuto prirovnaniu vyhýbal a tvrdil, že na svete je iba jeden Zidane, tak ako je iba jeden Platini. Po príchode do Arsenalu sa anglické médiá zamerali skôr na prirovnanie k inému skvelému Francúzovi – Robertovi Piresovi. Tak či onak, Samir je nesporne kvalitný hráč vynikajúci rýchlosťou, skvelým ovládaním lopty a driblingom. Vo svojej doterajšej kariére získal niekoľko individuálnych ocenení, ale aj tímových trofejí, ktorých sa dočkal po prestupe do Manchestru City. Pôsobenie v národnom tíme Francúzska nemožno označiť za veľmi úspešné a je spojené skôr s jeho incidentami. Nedávne rozhodnutie ukončiť reprezentačnú kariéru je v pomerne mladom veku podľa všetkého prejavom urazenia.
Obrázok
Obrázok užívateľa
Chymus
Moderator
Moderator
 
Príspevky: 559
Registrovaný: 07 Jún 2013, 18:05
Bydlisko: Káthmandu
Som fanúšikom:: FC Parma, AJ Auxerre, Crystal Palace

Re: [FM2005] Najväčšie talenty

Poslaťod Patres10 » 12 Jan 2015, 21:39

Kedysi som o ňom hovoril ako o malom francúzskom bohovi, dnes mám preňho len jediné slovo - JUDÁŠ. Talent ktorý mohol mať časom s Arsenalom všetko, práve svojou namyslenosťou a odchodom spôsobil postupný rozpad sľubnej novej mladej generácie Arsenalu a odchodu aj takých hviezd ako Cesc...
Obrázok
Obrázok užívateľa
Patres10
Site Admin
Site Admin
 
Príspevky: 1702
Registrovaný: 06 Jún 2013, 19:08
Bydlisko: Bratislava, Slovakia
Som fanúšikom:: FC Nitra & Arsenal FC

Re: [FM2005] Najväčšie talenty

Poslaťod Chymus » 19 Jan 2015, 02:49

Deviaty diel
Obrázok


Na scénu prichádza prvý a vlastne aj jediný zástupca brankárov v tomto seriáli. Kto očakával, že najväčší talent medzi tromi žrďami “dodala” niektorá z popredných futbalových krajín, možno ostane prekvapený. Nie že by Mexiko nepatrilo do užšej špičky svetového futbalu, no na brankárskom poste nemalo v histórii veľa svetovo uznávaných hviezd. Nejaké by sa predsa len našli. Konkrétne Antonio Carbajal (vôbec prvý futbalista hrajúci na piatich svetových šampionátoch v rokoch 1950, 1954, 1958, 1962 a 1966, a ktorý je uvádzaný ako 15.najlepší brankár 20.storočia podľa IFFHS) a nám časovo bližší Jorge Campos (chytal na troch svetových šampionátoch 1994, 1998 a 2002). Ich nasledovníkom sa podľa tvorcov FM 2005 mal stať Francisco Guillermo Ochoa Magaña, známy aj pod prezývkou Memo. Narodil sa 13.júla 1985 v Guadalajare a práve trinástka v dátume narodenia je jeho obľúbené číslo, ktoré nosí aj na drese mexickej reprezentácie. Na prvý pohľad upúta svojím typickým účesom, ktorý majú určite mimoriadne “radi” najmä tvorcovia facepackov. A čím upútal tvorcov hry, že mu udelili najvyšší možný potenciál? Práve v roku vydania FM 2005 si pripísal v osemnástich rokoch debut v drese Club América. Šancu v prvom tíme mu dal vtedajší tréner Américy Leo Beenhakker. Guillermo mal pôvodne zastúpiť brankársku jednotku Adolfa Ríosa na pár zápasov počas jeho zranenia, no hneď ukázal svoj veľký talent, čím si získal srdcia fanúšikov klubu. Ríosa teda postupne vyradil zo základnej zostavy i po jeho zotavení a ten napokon po sezóne zavesil kopačky na klinec. Novou jednotkou Américy sa teda stal Guillermo a to mal stále len 19 rokov…


Guillermov príbeh v FM 2005
Obrázok
Na 18-ročného brankára chytajúceho v mexickej lige má dosť vysokú hodnotu a veľmi obstojné atribúty. Kto však už v tom čase videl v ňom budúcu hviezdu?


Obrázok
Tou hviezdou sa predsa stal. Skutočne vysoká hodnota, ktorou sa môžu zvyčajne pýšiť len špičkoví brankári a luxusný plat atakujúci hranicu 100 tisíc EUR za týždeň. 80 reprezentačných štartov je tiež veľmi slušné číslo a je koniec koncov vyššie ako to, čo zatiaľ dosiahol v realite.


Obrázok
Zrejme každému bolo jasné, že takýto talent sa v domácej súťaži dlho neohrial. Odchytal v nej 3 sezóny, z toho dve v Américe a jednu v Pumase, kam sa sťahoval za 6 miliónov EUR. No a za identickú čiastku sa presunul na Apeninský polostrov do rímskeho Lazia. Tam odchytal niekoľko skvelých sezón a vypracoval sa na jedného z top brankárov v hre.



Back to reality
Obrázok



Súčasný klub: Malaga
Nejedná sa o špičkový klub, no na počudovanie Guillermo v Malage neodchytal ani jeden zápas. Od novembra minulého roku sa jeho meno spája najčastejšie v súvislosti s anglickým Liverpoolom.



Obrázok

Po spomínanom Ríosovom ukončení kariéry sa jednotkou v Américe stal Guillermo. Tento stav ale trval veľmi krátko, pretože na trénerské kreslo prišiel Oscar Ruggeri a ten priniesol so sebou do tímu aj niekoľko brankárov, spomedzi ktorých vyčnieval najmä skúsený Sebastián Saja. Práve on vytlačil z brány mladého Guillerma. Ruggeri sa však na lavičke Américy dlho neohrial a po niekoľkých nepopulárnych rozhodnutiach a kontroverzných vyjadreniach s ním vedenie rozviazalo zmluvu. A to stihol viesť mužstvo iba v šiestich zápasoch. Jeho nástupcom sa stal Mario Carrillo a ten mal v poste brankárskej jednotky jasno – bude ňou Guillermo. Od tohto momentu nechýbal Guillermo medzi troma žrďami v žiadnom zápase, pravdaže s výnimkou zranení a reprezentačných povinností. Práve pod Carrillovým vedením získal svoj prvý titul v Clausure 2005 a napokon aj titul za celkové víťazstvo v mexickej lige 2004-05 (pozostávajúcej z dvoch samostatných turnajov Apertura 2004 a Clausura 2005). Do týchto chvíľ sú to jediné Guillermove tituly na klubovej úrovni. Ďaleko k nim nemal ani v Clausure 2006 (2.miesto po tesnej finálovej prehre s Pachucou) a Aperture 2006 (3.miesto).

Rok 2008 začal Guillermo vo fantastickej forme. V januári sa hral turnaj ôsmich mexických tímov s názvom InterLiga. Hral sa na troch štadiónoch v americkom Texase a Kalifornii. Dva najlepšie tímy turnaja si zabezpečili účasť v Copa Libertadores. Práve vďaka skvelým Guillermovým výkonom sa América stala víťazom tohto turnaja. Najväčšie uznanie si vyslúžil Guillermo po skupinovom zápase s Monarcas Morelia, v ktorom jeho tím zvíťazil najtesnejším rozdielom 1:0 a on zneškodnil v samom závere pokutový kop. V Clausure 2008, ktorá začala o pár dní po turnaji to už taká sláva nebola. América skončila suverénne na poslednom mieste, keď prehrala až 12 zo 17 zápasov. Vďaka 6.miestu v Aperture 2007 sa v klube nemuseli obávať zostupu. Ani Apertura 2008 nepriniesla veľa radosti, no 13.priečka postačovala na účasť v InterLige 2009. Po výhre rok predtým sa tentoraz nedostali ani cez skupinovú fázu. Club América si reputáciu výrazne nezlepšila ani v následnej Clausure 2009, 8.miesto na postup do playoff nestačilo. Podstatne viac sa klubu darilo v Aperture 2009, kde si vďaka 4.miestu mohli zahrať playoff, no už prvý súper Monterrey bol nad ich sily. Ten istý súper zastavil finálové nádeje Américy aj v januárovej InterLige. Práve v čase konania tohto turnaja sa špekulovalo o Guillermovom odchode do Európy. Najviac sa spomínal prestup do slávneho Manchestru United a Fulhamu. Práve Fulham mal podľa Daily Mail pozvať Guillerma na skúšku, neskôr to však ako Fulham tak aj América dementovali.

Napokon až sezóna 2010-11 sa stala poslednou Guillermovou v rodnej krajine. Rozlúčiť sa nejakým titulom by bolo pekné, to sa však nestalo. Pritom América to nemala rozbehnuté zle. V Aperture 2010 skončila na 4.mieste a v playoff sa dostala až do semifinále. Tam už ale nestačila na Santos Laguna. Druhú šancu mal Guillermo v Clausure, no tam to dopadlo ešte horšie. Celkové 6.miesto a vypadnutie v štvrťfinále playoff s Monarcas Morelia. Po skončení kontraktu s Américou nebol o Guillerma až taký záujem, ako by sa zrejme čakalo. Na začiatku júla 2011 s ním podpísal 3-ročnú zmluvu nováčik francúzskej Ligue 1 AC Ajaccio. Guillermo debutoval v novom drese 5.augusta 2011 pri prehre 0:2 s Toulouse. Ajaccio splácalo dlho nováčikovskú daň a v podstate od začiatku sezóny sa držalo iba v pásme zostupu. Z neho sa vôbec prvýkrát dostalo až koncom januára, no tvrdý boj o záchranu sužoval tím i fanúšikov doslova do posledného zápasu. V ňom potrebovalo Ajaccio zdolať Toulouse, v opačnom prípade by sa vrátilo do druhej ligy. Aj vďaka Guillermovmu skvelému výkonu Ajaccio zvíťazilo 2:0 a zachránilo sa. Guillermo odohral celkovo počas sezóny 37 zápasov (čiže nechytal iba v jednom zápase), 8-krát udržal čisté konto, no žiaľ inkasoval až 59 gólov, čím sa spolu s Alexisom Thébauxom s Caen stal brankárom s najväčším počtom inkasovaných gólov. Aj napriek tomu po sezóne prejavilo niekoľko klubov záujem o Guillermove služby, najmä Fenerbahce a Sevilla. K dohode však neprišlo.

Obrázok

V sezóne 2012-13 sa očakával v Ajacciu podobný scenár ako rok predtým – tuhý boj o záchranu. Túto úlohu im ešte sťažila disciplinárna komisia, ktorá na začiatku sezóny odobrala Ajacciu 2 body za výtržnosti fanúšikov v predchádzajúcom ročníku proti Lyonu. Guillermo bol znovu jasnou jednotkou v tíme, čo potvrdzuje aj plný počet odohratých zápasov v Ligue 1. Plný počet minút však neodchytal. V treťom kole proti Valenciennes musel byť striedaný v 60.minúte po zrážke so spoluhráčom. Najväčšie uznanie v sezóne dosiahol po zápase s PSG, ktorý skončil bez gólov najmä vďaka jeho fantastickým zákrokom. Celkovo svoju bilanciu zápasov bez inkasovaného gólu oproti predchádzajúcej sezóne vylepšil na 12. Je teda dosť možné, že bez neho by sa Ajaccio v prvej lige zachránilo iba ťažko. Ani jeho skvelé výkony totiž nestačili na viac ako 17.miesto a dvojbodový odstup od pásma zostupu. Tomu sa však už po tretí krát nedokázal korzický tím vyhnúť a sezóna 2013-14 sa stala nielen poslednou pre Guillerma v drese Ajaccia, ale aj pre Ajaccio v Ligue 1. Guillermo sa znovu najviac vyznamenal v zápase s PSG, ktorý Ajaccio takmer senzačne vyhralo. Po rýchlom góle Korzičanov sa spustila kanonáda na Guillerma, no ten privádzal hviezdy PSG do zúfalstva až do 86.minúty, v ktorej vyrovnal Cavani. Aj tak skončil Guillermo s najhoršou bilanciou inkasovaných gólov v celej lige a nezabránil pádu Ajaccia na posledné miesto s priepastným 19-bodovým rozdielom od 17.miesta zaručujúceho záchranu. Pred aktuálnou sezónou po ňom siahla španielska Malaga, kde sa očakávalo, že bude pokračovať v skvelých výkonoch zo svetového šampionátu. O to viac musí byť Guillermo šokovaný, keďže súčasný tréner Malagy uprednostňuje Kamerunčana Kameniho a Guillermovi nedal ani jednu šancu chytať v ligovom zápase...







Reprezentačná kariéra
Obrázok
Na pozvánku do reprezentácie nemusel Guillermo dlho čakať. Už ako 20-ročný bol povolaný vtedajším reprezentačným koučom Ricardom La Volpem do záverečnej prípravy na MS 2006 v Nemecku. V decembri 2005 obliekol reprezentačný dres po prvýkrát a napokon s tímom cestoval aj na samotný šampionát ako brankárska trojka. Mexičania to dotiahli do osemfinále, kde nestačili na Argentínu. Guillermo sa na trávniku neobjavil. Po turnaji zasadol na trénerské kreslo Hugo Sánchez a ten dal Guillermovi dokonca dôležitejšiu rolu – mal byť dvojkou pre vtedajšiu prvú voľbu Oswalda Sáncheza. S tým cestoval aj na Gold Cup či Copa Américu v roku 2007. Postupne sa však prepracovával na jednotku a v kvalifikácii na MS 2010 odchytal väčšinu zápasov. Na samotnom turnaji však šokujúco a kontroverzne zároveň iba kryl chrbát veteránovi Oscarovi Pérezovi. Počas Gold Cupu 2011 boli piati členovia mexickej reprezentácie pozitívne testovaní na zakázanú látku Clenbuterol. Medzi nimi žiaľ bol aj Guillermo. Všetci piati boli preto vyradení z tímu ešte počas turnaja. Neskôr sa ukázalo, že Clenbuterol bol obsiahnutý v mäse, ktoré títo hráči zjedli a preto sa jednalo o neúmyselný doping. Mexická federácia celú päticu nešťastníkov preto oslobodila, no Antidopingová agentúra stále trvala na zákaze. 12.októbra 2011 po obdržaní kompletnej dokumentácie zákaz stiahla. Guillermo sa tak vrátil do mexickej bránky a pomohol národnému tímu k postupu na MS 2014, kde samozrejme nemohol chýbať. Tentoraz mu už konečne nič nestálo v ceste odchytať vôbec svoj prvý zápas na svetovom šampionáte. Napokon odchytal všetky 4 zápasy Mexičanov a predviedol sa vo veľkom štýle. V skupinovej fáze inkasoval iba raz v zápase s Chorvátmi, ktorý Mexiko posunul do vyraďovacej fázy. Zaujal najmä fantastickým výkonom proti domácej Brazílii a po bezgólovej remíze bol vyhlásený za hráča zápasu. Toto ocenenie získal aj po nešťastnej osemfinálovej prehre s Holanďanmi.


Obrázok
Guillermova zbierka trofejí je dosť chudobná. Vo svojej doterajšej kariére získal iba tri klubové trofeje – jeden titul Clausury a jeden za celkové víťazstvo v mexickej lige v tej istej sezóne a následne titul Ligy majstrov v zóne CONCACAF o sezónu neskôr. Na reprezentačnej úrovni siahol dvakrát na Gold Cup a tým môžeme túto sekciu považovať za vybavenú.



Hodnotenie
Obrázok
Zrejme jeden z najväčších talentov mexického futbalu posledných rokov zatiaľ márne čaká na výraznejší úspech. O jeho kvalitách ťažko pochybovať. Stačí si otvoriť youtube a kochať sa famóznymi zákrokmi tohto mrštného brankára. Prečo sa doteraz nedokázal výraznejšie presadiť v Európe je pre mňa záhadou. Trojročné pôsobenie v slabučkom Ajacciu bolo veľkým trápením a on bol jediný, kto klub držal nad vodou. Smolu mal aj v reprezentácii a priestor konečne dostal na poslednom svetovom šampionáte, kde to naplno rozbalil. Preto sa pred aktuálnou sezónou očakával veľký prestup, no Malaga nie je zrovna top klub a aj tak sa do brány nedostáva vôbec. Ktovie, či sa médiami ohlásený prestup do Liverpoolu skutočne zrealizuje a či uvidíme Guillerma excelovať tak ako na MS v Brazílii.
Obrázok
Obrázok užívateľa
Chymus
Moderator
Moderator
 
Príspevky: 559
Registrovaný: 07 Jún 2013, 18:05
Bydlisko: Káthmandu
Som fanúšikom:: FC Parma, AJ Auxerre, Crystal Palace

Re: [FM2005] Najväčšie talenty

Poslaťod Chymus » 02 Feb 2015, 02:16

Desiaty diel
Obrázok


Diego Forlán, Edinson Cavani či Luis Suárez. To sú najznámejší útočníci malej juhoamerickej krajiny Uruguaj v posledných rokoch. V Sports Interactive si pred desiatimi rokmi mysleli, že v tejto spoločnosti sa bude nachádzať ešte jedno meno. Walter Horacio Peralta Saracho sa narodil v hlavnom meste Uruguaja Montevideu 3.júna 1982, čo z neho robí najstaršieho hráča v našom výbere. Je známy pod prezývkou Chino. Pomerne dlho bol prirovnávaný k čílskej hviezde Álvarovi Recobovi, či už herným prejavom, ako aj nízkym vzrastom. Kdesi sa však stala chyba, pretože na svete sa asi nenájde nikto kto by ho v súčasnosti zaradil do spoločnosti, na úvod spomínanej, trojice kanonierov. Ak si niekto z vás práve pomyslel, že veď Peraltu poznáte a nie je vôbec zlý hráč, tak vám dávam za pravdu. Zrejme však myslíte mexického útočníka Oribe Peraltu hrajúceho aj na posledných MS v Brazílii. Ten je však kvalitatívne niekde úplne inde... Horacio padol do oka tvorcom FM 2005 zrejme preto, že už v čase vydania hry mal na konte 7 štartov za národný tím Uruguaja. Asi ani sám netušil, že toto číslo už za ďalších 10 rokov nezvýši.


Horaciov príbeh v FM 2005
Obrázok
Veľmi slušné čísla 22-ročného technicky disponovaného útočníka. Mimo iného zaujme vysoká agresivita, ale aj 12 reprezentačných štartov, čo je ešte prekvapivo vyšší počet, ako mal reálne Horacio v tom čase na konte.


Obrázok
Skvelé technické atribúty, hodnota nad 20 miliónovou hranicou či 31 reprezentačných gólov v 71 stretnutiach. Veľmi pekná vizitka. Medzi slabiny patrí určite hra hlavou a smerom dozadu to tiež nie je bohviečo. Horaciovou úlohou však je dávanie gólov a na to má všetky predpoklady.


Obrázok
Horacio vystriedal v hre celkom slušný počet klubov. Na svoje potulky v realite sa to však nechytá. Po hosťovaní v Cagliari sa vrátil na skok do rodnej vlasti. Tam ale nemal konkurenciu a putoval do PSG. Po dvoch nie úplne vydarených sezónach sa sťahoval do Rennes za takmer 5 miliónov, no ani on nezabránil pádu Rennes do druhej ligy. Sezónu 2008-09 teda odohral dokonca v druhej francúzskej lige. V AS Rím si povedali, že taký hráč tam nemá čo robiť a od leta 2009 sa postupne vypracoval na jednu z hviezd Serie A.



Back to reality
Obrázok



Súčasný klub: CA Cerro Montevideo
Na jednej strane je fajn, že Horacio nie je tým druhým hráčom bez klubovej príslušnosti v našom seriáli. Na strane druhej klub, v ktorom pôsobí patrí do šedého priemeru v Uruguaji a na titul v domácej súťaži nikdy v histórii nesiahol. Čo tam robí hráč Horaciovho “formátu”?



Horacio začal svoju kariéru v jednom z popredných klubov v rodnej vlasti – Danubio. Ako teenager však nemal miesto v tíme a v roku 2001 putoval na hosťovanie do CA Cerra, čo je zhodou okolností jeho súčasný zamestnávateľ. Ak si v Danubiu mysleli, že práve v slabšom klube, ktorým Cerro určite bolo, predvedie mladý Horacio svoj potenciál, tak museli ostať sklamaní. Napriek tomu si ho všimli v inom urugajskom klube a to nie hocijakom. Jeho novým zamestnávateľom sa stal vôbec druhý najúspešnejší klub v histórii krajiny – Nacional Montevideo. Práve tam zažil najkrajšie obdobie svojej kariéry. Predpovedaný potenciál začal napĺňať a stal sa dôležitou súčasťou tímu. Spolu s Kamerunčanom Pierrom Webóm (v súčasnosti útočníkom tureckého Fenerbahce) a Richardom Moralesom (známym z pôsobenia v Španielsku v dresoch Osasuny a Málagy v rokoch 2003-2007) vytvorili silné ofenzívne trio. Aj vďaka im sa na konci sezóny tešil Nacional z titulu v domácej súťaži. Horacio sa preslávil najmä premenením dvoch pokutových kopov v jednom zápase, každým s inou nohou. Po sezóne sa dvojica Morales – Webó sťahovala do Španielska, čo sa síce na výsledkoch Nacionalu až tak neprejavilo (2.miesto za Peňarolom), ale Horaciove výkony dosť kolísali. Aj ďalšiu sezónu začal v drese tohto klubu (v tom čase sa v Uruguaji hralo systémom jar-jeseň), no v lete 2004 sa sťahoval do talianskej Serie A.

Presun do Serie A bol dosť neštandardný. Pôvodne si totiž mal obliecť dres milánskeho Interu. K tímu sa pripojil, no už o pár dní neskôr sa aj rozlúčil. Nový tréner Interu Roberto Mancini nemal o Horacia záujem. Skôr ako sa stihol Horacio vrátiť do vlasti, sa ozval iný taliansky klub – Cagliari. Hosťovanie v Serie A sa teda predsa len stalo skutočnosťou. Kto v tom čase tušil, že práve týmto momentom sa začne Horaciova púť nespočetným množstvom klubov? V Cagliari sa vôbec nepresadil. Počet jeho štartov možno spočítať na prstoch jednej ruky a pri sčítavaní strelených gólov netreba ani jeden prst. V januári 2005 zamieril do Španielska. V prvoligovom Albacete sa pripojil ku krajanovi Antoniovi Pachecovi. Aj keď sa spočiatku zdalo, že tu by mal dostať viac príležitostí ako v Taliansku, veľmi si nepolepšil a iba sa prizeral trápeniu Albacete v lige. To napokon skončilo posledné a nevyhlo sa tak zostupu do druhej ligy. To sa Horaciovi nepáčilo a po polroku tak balil kufre opäť. Treťou európskou krajinou, ktorú sa rozhodol vyskúšať, sa stalo Švajčiarsko. Ani Grasshoppers Zürich nepriniesol Horaciovi vytúženú slávu a jeho dres obliekol napokon iba v dvoch zápasoch. Po dvoch mizerných mesiacoch si v januári 2006 povedal, že stačilo a nasledoval návrat do Južnej Ameriky. Útočisko našiel v slávnom brazílskom Flamengu, s ktorým sa napokon tešil zo zisku Brazílskeho pohára. Jeho meno sa však viac spájalo so zraneniami a rôznymi incidentmi. Povaha rebela sa naplno prejavovala a bolo jasné, že ani v tomto klube dlho nevydrží.

Neodvratné sa stalo skutočnosťou a v roku 2007 hlásil Horacio návrat do rodnej vlasti. Novú šancu dostal v Bella Viste, no ak si niekto myslel, že tam naplno prejaví svoj potenciál, tak sa nestačil čudovať. Horacio sa nevedel vpratať do svojej kože a po polroku si povedal, že je čas skúsiť zas niečo nové. V auguste 2007 sa teda vracia do Európy, konkrétne do Portugalska. V Bella Viste ešte mal kontrakt platný na polroka a tak mu vybavili hosťovanie v Académice Coimbra. Scenár nepriniesol žiadnu nečakanú zápletku a bez výraznejšieho presadenia sa presunul v januári 2008 do Argentíny. Fanúšikovia v argentínskom prvoligovom klube Quilmes si ho ale zapamätali vďaka jeho podpriemerným výkonom. Ako inak po polroku prišiel ďalší presun, tentokrát do mexickej Puebly, kde odohral na svoje pomery slušnú porciu zápasov a dokonca sa aj zapísal 3-krát do streleckej listiny. Vskutku nevídané. Už menej prekvapí fakt, že po polroku si znovu zbalil kufre a na počudovanie sa vrátil do Cerra, v ktorom už na začiatku svojej kariéry neúspešne pôsobil. Návrat mu však nevyšiel podľa predstáv a väčšinu času strávil na listine zranených hráčov. Zrejme sa mu zacnelo po mexickej lige a po polroku v Cerre nasledoval ako inak ďalší polrok v mexickom Atlante. Na účinkovanie v Pueble však vôbec nenadviazal. Skôr na svoje predchádzajúce pôsobiská.

Obrázok

V januári 2010 sa Horacio po tretíkrát vracia do rodnej vlasti. Štvrtým uruguajským klubom, ktorého dres si obliekol, sa stal Central Espaňol. Ani tu neostal svojej povesti nič dlžný a bez väčšieho presadenia či úspechu sa v lete 2010 vracia tam, kde sa mu darilo najviac – do Nacionalu. Tento prestup mnohých prekvapil. Predsa len Nacional je popredným klubom v Uruguaji a Horacio sa za tých niekoľko rokov potulovania sa poriadne zmenil. Samozrejme k horšiemu. V Nacionali si povedali, že mu dajú znovu šancu, avšak jeho plat mal závisieť od počtu odohratých zápasov, ktorých v posledných rokoch veru veľa nebolo. A tak Horacio čakal...a čakal...a čakal. Za rok a pol po ňom tréner Marcelo Gallardo nesiahol ani raz, čo bol jasný signál pre Horacia dvihnúť znovu kotvu. V lete 2012 sa presúva do iného uruguajského klubu Cerro Largo (nemýliť si s CA Cerro). Opäť nám postačí jedna ruka na zrátanie odohratých zápasov a v januári 2013 nasleduje polročný výlet do Kolumbie. V drese prvoligového Boyacá Patriotas opäť predviedol Horacio to, čo vie najlepšie – nízky počet odohratých zápasov, slabá disciplína a biedne výkony. Kréda „polrok a dosť“ sa držal aj po ďalšom návrate domov do Wanderers FC v januári 2014. V tíme sa vôbec nepresadil a tak v lete 2014 skúsil už tretí návrat do jeho súčasného klubu CA Cerro. Neverending story pokračuje ďalej.



Reprezentačná kariéra
Obrázok
Horacio začal reprezentovať Uruguaj už vo výbere do 17 rokov. Dostal sa aj do výberu 20-ročných v roku 2001 v spoločnosti talentovaných hráčov ako Ruben Olivera či Fabian Estoyanoff. V tomto výbere však neodohral ani jeden zápas. V roku 2004 bol po dobrých výkonoch v drese Nacionalu povolaný do národného výberu, ktorý mal vybojovať účasť na Olympijských hrách. V tíme sa stretli hráči ako Carlos Diogo (obliekal krátko aj dres Realu Madrid), Jorge Bava (brankár známy z pôsobenia v Nacionale Montevideo) či Pablo Lima (známy z pôsobenia v Argentíne, najmä v drese Velez Sarsfield), no na Olympiádu sa im nepodarilo prebojovať. Práve v tomto výbere odohral Horacio 7 zápasov, no nezaznamenal v nich ani jeden gól. Tým sa jeho reprezentačná kariéra vlastne aj skončila.


Trofeje
Horacio precestoval toho skutočne dosť, no na titul dokázal siahnuť iba v rodnej vlasti v drese Nacionalu. Podarilo sa mu to dvakrát – v roku 2002 a v sezóne 2010-11. Kým na prvom titule sa podieľal výraznou mierou, pri tom druhom neodohral ani jeden zápas. Okrem toho získal už len Brazílsky pohár v drese Flamenga, opäť viac menej iba ako člen tímu.



Hodnotenie
Obrázok
Takouto šialenou kariérou sa môže pochváliť málo hráčov. Horacio si zrejme pomýlil profesiu. Omnoho viac by sa hodil ako cestovateľ a dobrodruh. Jeho kariéra síce začala sľubne, no od príchodu do Talianska v roku 2004 nabrala zvláštny smer a vyznačovala sa viac menej polročnými výletmi do rôznych krajín a klubov. Okrem záľuby v cestovaní sa stal známy aj svojou nedisciplinovanosťou, neochotou prispôsobiť sa a všeličím iným okrem futbalu samotného. Ako keby sa Horacio rozhodol prepísať štatistiky Guinnessovej knihy rekordov v počte klubov, za ktoré počas svojej kariéry hral. V čase vydania FM 2005 nemohli v Sports Interactive tušiť, akým smerom sa Horaciova kariéra uberie, no stále je pre mňa záhadou prečo práve on dostal najvyšší možný potenciál, keďže ani do roku 2004 výrazne nevyčnieval z radu. Žeby bug?
Obrázok
Obrázok užívateľa
Chymus
Moderator
Moderator
 
Príspevky: 559
Registrovaný: 07 Jún 2013, 18:05
Bydlisko: Káthmandu
Som fanúšikom:: FC Parma, AJ Auxerre, Crystal Palace

Re: [FM2005] Najväčšie talenty

Poslaťod Patres10 » 02 Feb 2015, 09:09

Ak by som chcel parafrázovať Zlatana, povedal by som "Horacio... Qui?" (v preklade "Horacio kto?"), pretože som o tomto pánovi až do dnes nepočul ani slovo...
Obrázok
Obrázok užívateľa
Patres10
Site Admin
Site Admin
 
Príspevky: 1702
Registrovaný: 06 Jún 2013, 19:08
Bydlisko: Bratislava, Slovakia
Som fanúšikom:: FC Nitra & Arsenal FC

PredchádzajúciĎalší

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 1 hosť

cron